Tichá abeceda

Staré známe pravidlo: Ako kvalitne je pripravené družstvo, najmenšia jednotka útvaru, tak kvalitne je pripravený celý útvar, nestráca nič zo svojej pravdivosti. Preto sa aj v levickom mechanizovanom prápore od prvých dní tohto výcvikového roka rozbehol v priestoroch posádkového cvičiska výcvik mechanizovaných družstiev.

Intenzívny výcvik zažívali predovšetkým príslušníci druhej mechanizovanej roty. Podľa veliteľa práporu podplukovníka Petra Bagačku ide o jednu z najlepších jednotiek útvaru a jej veliteľ kapitán Peter Zivčák patrí medzi najskúsenejších veliteľov. Celý výcvik sa začal ešte v priestoroch kasární. Súčasťou výcviku bol aj peší presun do posádkového cvičiska.

Podľa zástupcu veliteľa roty nadporučíka Ladislava Gurského sa uskutočňuje pod taktickým námetom. „Vlastne plnia úlohy družstvo počas pochodového zaistenia. Zvyšuje sa tým aj fyzická a psychická zdatnosť a odolnosť vojakov. Veď celá trasa je dlhá približne štyri kilometre. Počas presunu jednotliví velitelia čiat rozohrávajú rôzne situácie. Navodzuje sa útok nepriateľa, delostrelecký či vzdušný prepad. Na ne musia velitelia družstiev so svojimi podriadenými adekvátne reagovať,“ konštatuje nadporučík Gurský.

Využívajú formu takticko- poradového cvičenia. Veliteľ čaty môže činnosť zastaviť, vyhodnotiť čo robia dobre, čo zle, poprípade ju zopakovať. Až dovtedy, kým ju družstvo zvládne. Počas presunu sa zameriavajú na pátranie nebezpečných miest na jeho trase. Predstavovali ich križovatky ciest, okraje lesa, otvorené plochy, mosty, brody vodných tokov ... Zlaďovali svoju činnosť v používaní tzv. „tichej abecedy“. Teda dohovorených znakov, ale aj v odovzdávaní povelov. V prípade napadnutia nepriateľom a kontaktu s ním velitelia družstiev precvičovali riadenie paľby, vydávanie palebných úloh.

Aj takýmto spôsobom príslušníci druhej mechanizovanej roty využívali čo možno najúčelnejšie celý čas na výcvik. Družstvá robia na posádkovom cvičisku neďaleko Levíc prieskum priestoru, pochodovej osi. Počas prieskumu narazili na nepriateľa. Ukázalo sa, že je silný. Velitelia družstiev sa preto rozhodnú zaujať obranu s dotyku s ním. Veliteľ druhej mechanizovanej roty kapitán Peter Živčák pozorne sleduje ich počínanie. Aj druhej čaty, ktorej velí poručíčka Monika Saganová. Len minulý rok ukončila štúdium v Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. Krátko pôsobila aj v martinskom mechanizovanom prápore. „Snaží sa, získava postupne praktické skúsenosti. Snaha jej nechýba. Je na správnej ceste, aby sa stala dobrou veliteľkou,“ hovorí na jej adresu veliteľ roty. V rote má aj ďalšie ženy. Na pozícii strelca i operátora protitankového družstva.

Najsilnejšou stránkou druhej mechanizovanej roty sú podľa jej veliteľa ľudia. Kolektív, jeho zohranosť, pocit spolupatričnosti pri plnení úloh. Trápi ho, že v poslednom období sa trochu obmedzili hodiny výcviku (najmä výcvik s technikou). „V minulom roku sme absolvovali niekoľko výcvikov s technikou. Napríklad streľby z BVP-2 na strelnici v Devičanoch, výcvik vedenia bojových vozidiel na našom posádkovom cvičisku. Chýbali nám klasické vyvedenia na Lešť. A práve tam by sa najlepšie preverila kvalita vycvičenosti vojakov a veliteľov. Menej sa jazdí s technikou. Aj keď v našej rote máme výhodu, že väčšina vodičov je skúsených a z minulosti vyjazdených. Majú návyky, ale samozrejme treba ich obnoviť,“ zdôrazňuje veliteľ roty. Kapitán Peter Živčák poznamenáva, že všetko sa odvíja od naplnenosti personálu, najmä poddôstojníckych miest. Chýbajúci velitelia družstiev a ich zástupcovia sa síce dajú dočasne nahradiť skúsenými poddôstojníkmi, ale nie je to trvalé riešenie.

Príslušníci levickej druhej mechanizovanej roty v minulom roku plnili aj úlohy pomoci obyvateľstvu pri záplavách. Zasahovali pri Štúrove, v Ipeľskom Sokolci, na sútoku Ipľa a Dunaja, kde nastal problém.